EÚ je pod nátlakom, aby urobila zásadné zmeny na odvrátenie finančnej krízy – hrozí, že zostane pozadu

Dnes večer americká centrálna banka Federálny rezervný systém oznámi svoje rozhodnutie, či zvýši úrokové sadzby so zvýšenými očakávaniami zvýšenia, keďže úrokové sadzby boli znížené v roku 2020. Ak sa Fed skutočne pohne týmto smerom, vyvinie ďalší tlak na ECB, aby nasledovať, pričom banka doteraz odolávala výzvam na zmenu úrokových sadzieb. Matthew Ryan, hlavný analytik trhu v Ebury, povedal: „ECB hrozí, že zostane pozadu za svojimi hlavnými partnermi, z ktorých väčšina sa tento rok chystá zapojiť do agresívneho cyklu sprísňovania. Myslíme si, že vyššie sadzby inde, rastúce inflačné tlaky a rastúce náznaky nesúhlasu medzi členmi Rady guvernérov veľmi sťažia, aby si holubica ECB presadzovala svoju cestu príliš dlho.“



Medzi holubicami, ktorí uprednostňujú nižšie úrokové sadzby, bola prezidentka ECB Christine Lagardeová, ktorá často navrhovala, že minimálne do roku 2023 sa nezvyšujú.

Nedávno pani Lagardeová trvala na tom, že ECB má „každý dôvod nekonať tak rýchlo alebo bezohľadne“ ako USA, pričom pre rozhlasovú stanicu France Inter povedala, že sa chce vyhnúť „brzdeniu rastu“.

Pani Lagardeová a ECB sa často pokúšali tvrdiť, že eurozóna je v inej situácii ako ostatné ekonomiky, pán Ryan však naznačil, že „nedávny prudký nárast inflácie v (eurozóne) by naznačoval opak“.

Nedávno sa zistilo, že inflácia v eurozóne v decembri dosiahla päť percent, pričom Európska únia ako celok vzrástla na 5,3 percenta.



Christine Lagarde

ECB sa dostáva pod zvýšený tlak na úrokové sadzby (Obrázok: Getty)

Federálny rezervný systém

Americká centrálna banka dnes rozhodne o úrokových sadzbách (Obrázok: Getty)

ECB má medzitým cieľovú úroveň dve percentá.

Už teraz sa objavujú náznaky obáv kľúčových členov centrálnej banky.



V rozhovore pre rakúske noviny Die Presse Člen Rady guvernérov ECB Robert Holzmann spochybnil, či sa inflácia „nestáva na vysokej úrovni“, pričom varoval, že „existuje veľká neistota“.

Neistota sa v posledných týždňoch ešte zvýšila v dôsledku situácie, ktorá sa schyľuje medzi Ukrajinou a Ruskom.

Nord Stream 2

Napätie s Ruskom by mohlo spôsobiť problém s cenami energií, čo by ďalej zvyšovalo infláciu (Obrázok: Getty)

Keďže Európa je v dodávkach zemného plynu silne závislá od Ruska, Medzinárodný menový fond tento týždeň varoval, že eskalujúci konflikt pravdepodobne vyženie ceny energií a komodít ešte vyššie a udrží zvýšenú infláciu dlhšie.



Christopher Dembik, vedúci makroanalýzy v Saxo Bank však predpovedal, že ECB sa „pokúsi zotrvať vo vyčkávacej pozícii tak dlho, ako to bude možné, bez ohľadu na to, aké bude tempo menovej politiky v USA“.

Vysvetlil: „Nemali by sme porovnávať menovú politiku v eurozóne a v USA.

'Výpočet inflácie je iný, úroveň inflácie je iná a v súčasnosti sú v eurozóne malé alebo žiadne finančné riziká.'

Bank of England

Bank of England vystrelila v decembri na zvýšenie úrokových sadzieb (Obrázok: Getty)

Inflácia sa stala rozšíreným problémom vo veľkých ekonomikách, pričom úrovne v Spojenom kráľovstve dosiahli najvyššie hodnoty za takmer 30 rokov na úrovni 5,4 percenta.

Keďže Federálny rezervný systém dnes zvažuje svoj ďalší krok, inflácia v USA dosahuje ohromujúcich sedem percent, čo znamená, že to bude pravdepodobne hlavná úvaha.

Štartovaciu zbraň pri zvyšovaní úrokových sadzieb odštartovala Bank of England v decembri zvýšením na 0,25 percenta.

Vzhľadom na pokračujúci rast inflácie v Spojenom kráľovstve sa zvýšili očakávania ďalšieho zvýšenia sadzieb, ktoré príde budúci týždeň, pričom trhové ceny budú v roku 2022 celkovo až štyri.